Problém regionálnych volieb je, že väčšina voličov v nich volí podľa straníckej príslušnosti. Tí, ktorí volia ľavicu v parlamentných voľbách, zákonite ju volia aj v tých regionálnych. Podobné pravidlo platí aj pre pravicu. V banskobystrickom kraji je napríklad veľa ľudí pohoršených nad faktom, že musia v sobotu za župana vybrať menšie zlo. Kaník ako kandidát pravice nebude voliť nikoho a podobne uvažujú asi aj mnohí pravicoví voliči.
Pohľad na Maňku len skrz jeho členstvo v Smere je však veľmi povrchný. K voľbe Vladimíra Maňku ako menšiemu zlu sa často vyjadrujú komentátori a pozorovatelia, ktorí v Banskobystrickej VUC vôbec nežijú.
Keďže do začiatku moratória ostávajú posledné minúty, skúsim zhrnúť pár dobrých vlastností, pre ktoré sa oplatí porušiť tabu aj pravičiarom, a prísť voliť "smeráka".
1. Transparentnosť
Nemyslím si, že transparentnosť súvisí s pravicovou ideológiou, ale faktom je, že na Slovensku sa o tento fenomén zaujímajú najmä voliči pravice. Bystrický župan, zvolený ľavicovými voličmi, by si kľudne mohol dovoliť transparentnosť ignorovať. Dobre vieme, že by mu to voliči asi nespočítali a nevyčítali. Napriek tomu je Maňkov úrad na prvom mieste v transparentnosti krajov. Hoci porazil väčšinou svojich kolegov zo Smeru, aj Bratislavská župa zaostáva v transparentnosti za BB o 11%. Preto je škoda, že s podporou Maňku má problém práve aktivista s Transparency International.
2. Nie je to mítingový politik
Na celonárodnej úrovni je politika Smeru veľmi konfliktná a hľadá skôr nezhody ako kompromisy. Podľa predsedu Smeru sú všetci jeho oponenti podplatení a navzájom prepojení akýmysi nitkami sprisahania, vrátane tretieho sektora. V banskobystrickej župe si reginálni politici pomerne dobre rozumejú a hlasujú aj za Maňkove návrhy. Trúfam si povedať, že kebyže národnú politiku Smeru určoval Vladimír Mańka, bola by menej konfliktná a viac odborná. Ľavicová vláda by nemala toľko "okatých" až "srandovných" prešľapov. Pravicoví politici by sa oveľa viac zapotili, pretože namiesto riešenia káuz, by sa debata viedla konečne o princípoch ľavice a pravice.
Keď si nájdete na webe záznam z vystúpení V. Maňku, všimnite si, že sa vyjadruje vecne, až "inžiniersky". Povedať, že je odborník, je možno trúfalé, ale vecný štýl rétoriky mi na politikoch vyhovuje.
3. Napriek tomu, že pracuje aj v Bruseli, nenachytáte ho, žeby nevedel čo sa deje v tom ktorom meste alebo v tej ktorej župnej organizácii. Na záznamoch z predvolebných debát vedel reagovať na otázky oponentov. Asi neodpovedal uspokojivo na všetky, ale vedel zareagovať o aký problém ide, kde viazne, a prečo sa dá resp. prečo sa nedá riešiť.
Slovenská "veľká" politika je veľmi rozhádaná a hulákavá. Vladimír Maňka je možno práve jedna z nádejí, ako by sa to dalo v budúcnosti zmeniť. Aj preto, hoci som pravičiar, ho pôjdem voliť aj v druhom kole.
Budem však voliť za Maňku, nie proti Kotlebovi.
