Ako prvý sa podarilo odpočuť telefonát istého voliča premiérke Radičovej
Cŕŕŕŕŕn!
Radičová: Tu je Iveta Radičová, prosím.
Neznámy volajúci: Dobrý deň, ja som váš volič. Volil som vás, lebo nemám rád minulú vládu. Vy ste mi taká sympatická.
Radičová: Jéééé, to je od vás milééé. čím vám pomôžem?
Neznámy: Ja som remeselník a musím platiť vysoké odvody. Vy ste teraz zvýšili odvody a ja ich musím platiť. To mi nevyhovuje. Nemohli by ste to zmeniť?
Radičová: No my sme zjednodušili daňový systém a všetkým sa vyhovieť nedá. Toto je naša reforma.
Neznámy: Takéto poriadky sa mi nepáčia. Lepšie to bolo po starom. Žiadam vás, aby ste to vrátili do takého stavu, ako to bolo za Fica.
Radičová: V poriadku, sľubujem, že to napravím. Žiadne reformy nemôžu ísť na úkor ľudí.
Neznámy: ďakujem, dovidenia.
Radičová položila slúchadlo. Po chvíľke uvažovania volá Richardovi Sulíkovi.
Cŕŕŕŕŕn.
Sulík: Rišo Sulík, kto je tam?
Radičová: Ahoj Riško, tu je Iveta. Prosím ťa, máme problém. Volal mi jeden volič a bol nespokojný z našou daňovou reformou. Musíme to okamžite napraviť.
Sulík: Aha, no to už asi nejde, zákon je už prijatý. S tým sa nedá nič robiť.
Radičová: No ale čo teraz? Voliči budú nespokojní. Nemôžeme to zmeniť a povedať, že to bola len taká úvaha?
Sulík: No to už nemôžme. Zákon už totižto platí. A prečo ho chceš zrušiť?
Radičová: Lebo voliči nie sú s nimi spokojní. A ak nebudú spokojní, nabudúce náš už nezvolia a my nebudeme môcť robiť reformy.
Sulík: Aké reformy?
Radičová: No také, ktoré šetria peniaze.
Sulík: No ok, niečo vymyslím.
Radičová: Ďakujem, ahoj.
Sulík položil slúchadlo. Po chvíľke uvažovania volá ministrovi práce, Jozefovi Mihálovi.
Cŕŕŕŕŕn!
Mihál: Prosím, tu je Jozef Mihál.
Sulík: Nazdar Jožo, tu je Rišo Sulík!
Mihál: Dobrý deň.
Sulík: Jaj sorry, my si ešte netykáme. Potebujem od teba niečo vedieť. Vyznáš sa v pracovnom práve, že ano?
Mihál: Áno, som minister práce a predtým som robil poradcu v oblasti pracovného práva.
Sulík: ok, potrebujem od vás toto: prijali sme zákon, ktorý zvyšuje dane remeselníkom. Nemáte nejaký nápad ako by sa dal ten zákon obísť?
Mihál: Samozrejem, že mám, takéto zákony sa vždy dajú obísť.
Sulík: No, a o to ide. Urobili by sme to takto: vy by ste niekde na internete zverejnili pár tipov, ako ten zákon obísť a ľudia by si to mohli prečítať. Čo vy na to?
Mihál: No to by som nerád..totiž, raz som to už urobil. Mal som z toho dosť veľký prúser.
Sulík: Veď už len teraz, posledná krát... Aby sa všetci remeslníci dozvedeli, čo majú robiť...Mohli by ste to zverejniť... čo ja viem... na facebooku?
Mihál: Na facebooku nie, tam sa to dozvie len úzky okruh mojich známych a blízkych.
Sulík: Nebos sa nič, daj to na facebook, zajtra to bude vo všetkých novinách!
Mihál: Uvidím, čo sa bude dať urobiť, ešte sa poradím s nejakým kolegom.
Sulík: OK.
Mihál položil slúchadlo. Po chvíľke uvažovania volá Jánovi Figeľovi.
Cŕŕŕŕŕŕŕn!
Figeľ: Dobrý deň, tu je Ján Figeľ.
Mihál: Ahoj Jano, počuj, potrebujem poradiť. Richard Sulík mi povedal, že mám ľuďí naviesť, ako obchádzať jeden zákon. Čo si o tom myslíš, je to správne? Mám to urobiť?
Fígeľ: Vôľa je sila osobnosti a dáva slobodu do budúcnosti. Nádej je jej vzpruha a svedomím pri rozhodovaní.
Miháľ: No dobre, ale mám to urobiť?
Fígeľ: Spoznaj svoje vlastné príležitosti. V tvojej duši sú odpovede na dôležité otázky.
Miháľ: Mám to dať na facebook alebo zavolať novinárov?
Figeľ: Zodpovedný prístup je tradíciou v európskej kultúre. V histórií našich spoločenstiev je tvoje rozhodnutie.
Miháľ: Vieš čo Jano, kašli na to.
Mihál v rozčúlení položil slúchadlo. Po chvíľke volá Ivete Radičovej.
Cŕŕŕŕŕn!
Radičová: No ahoj Janko..
Miháľ: Myslím, že sa s tým už nedá nič robiť. Ja už žiadne rady zverejňovať nebudem.
Radičová: Chápem ťa. Ešte nám ostala jedna možnosť. Prezident ešte zákon nepodpísal, keby ho vrátil, mohli by ho poslanci v parlamente zmeniť.
Miháľ: To by šlo, akurát že on ten zákon nevráti.
Radičová: Možno áno, pre istotu mu zavolám..
Miháľ: Prosím ťa, keď zistí, že ti na tom zákone záleží, na truc ho nevráti.
Radičová : Janko, ty nič nerob, ty drž balón..ehm.. telefónik a čakaj! Ja prezidentovi zavolám, lebo ja už viem ako na ňho, keď niečo potrebujem.
Cŕŕŕŕŕŕŕŕŕn!
Gašparovič: Tu prezident slovenskej soc.. ehm..republiky. Kto volá?
Radičová (rozpráva hrubým hlasom): Ahoj Ivan, tu je Robo Fico. Ako sa máš?
Gašparovič: Ahoj Robo to si ty? Mám sa výborne. Čím môžem poslúžiť?
Radičová: Potreboval by som od teba jednu láskavosť...
Gašparovič: Samozrejme, ty môžeš všetko..V čom ti môžem pomôcť?
Radičová: Ale vieš, koalícia zase schválila jeden blbý zákon. Potrebuejm od teba, aby si ho nepodpísal a vrátil do parlamentu na prerokovanie.
Gašparovič: Jáj, keď len to.. To si ani nemusel volať, ja im teraz vraciam všetky zákony.
Radičová: Ale na tomto mi zvlášť záleží, aby si im ho vrátil. Jedná sa o zákon o zjednotení paušálnych výdavkov.
Gašparovič: Bez všet...moment, niečo tu nehrá..
Radičová (vytuší, že je pristihnutá a ešte viac zhrubne hlas) : Prečo..čo sa ..čo by tu nemalo hrať?
Gašparovič: Tvoj hlas, je dáky iný..
Radičová: Aký iný..ehm...?
Gašparovič: Mám podozrenie, že ty nie si Fico..
Radičová: Akože nie?
Gašparovič: Nie nie, ty nie si Robert Fico. Myslím, že toto nie je hlas podobný Ficovi...
Radičová: Samozrejem že som, kto by som bol? Som Robert Fico, tvoj najvernejší priateľ v politike, odkedy si prezident.
Gašparovič: Nie ty nie si Fico!
Radičová: Akože nie som? Samozrejme, že som!
Gašparovič: A ja ti neverím, môj Robko má hrubší hlások!
Radičová: No dobre, tak nie som Fico. Som Iveta Radičová! Potrebuejm aby ste vrátili jeden zákon v prospech ľudí.
Gašparovič: Aha, to som si mohol myslieť! Zákon o daniach pre remeselníkov? A o do mňa chcete aby som ho vrátil? Aby ste vedeli, práve som sa to chystal urobiť. Ale keďže vidím, že vám na tom záleží, just ho nevrátim! Toť! Tam máte! hahaha! Zákon nevrátim takže bude platiť!
Radičová v rozpakoch položila slúchadlo. Na Slovensku tak konečne začala platiť nová reforma.
