Zábavu zaručoval už zoznam učinkujúcich: Elena Vacvalová, Ján Snopko, Oľga Feldeková a Mikuláš Dzurinda.
Celý míting sa konal v jednej bystrickej kaviarni kde sa zmestila asi stovka ľudí, ostatní sa postojačky tlačili pri dverách. Elena Vacvalová sa na úvod ospravedlnila, že nikto v Bystrici im nechcel poskytnúť lepšie priestory.
Prvá časť programu bola celkom zábavná, slovo mali väčšinou humoristi a bola celkom "sranda". Po pesničke od Petra Cmoríka prišla vážnejšia časť mítingu, kde sa už riešila politika. Politci väčšinou hovorili povinné jazdy o zodpovednosti a iných veciach, takže počúvajúci mal čo robiť, aby neupadol do spánku. Po frázach prišla na rad najzaujímavejšia časť programu: otázky ľudí z publika. Na túto časť mítingu som sa zvlášť tešil lebo som vedel, že bude sranda.
Ján Snopko chodil medzi ľudí z mikrofónom a vyzýval ľudí, ktorí sa chú niečo opýtať. Dopredu varoval, že ľudia majú nárok len na 4 otázky. Ostatné otázky sa môžu ľudia papalášov spýtať osobne po skončení mítingu, už bez mikrofónov. Prvú otázku položil niekto, kto sa už s SDKU pozná. To ale nebolo fér, lebo ak ich pozná, mohol so svojmi kamarátmi "poklábosiť" po mítingu a nemusel zabrať jednu zo 4 otázok iným, ktorí politikov nepoznajú. Ďalšia otázka bola ostrejšia, opytujúci bol evidentne prívrženec antigorily a fanúšik 99 percent. Ďalšie dve otázky si nepamätám, ale boli to asi len všobecné posolstvá, aby sa politici spamätali a stúpili do seba.
Potom, čo ľud vyčerpal svoje 4 povolené otázky, začal sa v dave rozkrikovať istý pán, že aj on sa potrebuje niečo spýtať. Pán vyparádený v kravate ako na promócii vyhlásil, že celý míting je vedený zle. Ako to že ľudia majú nárok len na 4 otázky? Nakoniec vysvitlo, že on je podľa vlastných slov univerzitný profesor poltiológie a má nárok sa niečo opýtať. Dzurinda mu odpovedal, že dopredu oznámili, že kvôli krátkosti času odpovedajú len na 4 otázky a po skončení mítingu, mimo mikrofón budú ešte debatovať z ľuďmi. Politológ sa ďalej ročuľoval a svoj hnev nasmeroval na Jána Snopka, ktorý program len moderoval. Proti Dzurindovi vraj nič nemá, len Snokpo vraj nechce dovoliť ľuďom spýtať sa niečo Dzurindu. Dzurindu si teda asi nechcel pohnevať. Ján Snopko na to vtipne odpovedal, že je rád, že pravidlá pochopili prítomní čašníci, ale univerzitný profesor nie.
Po skončení krátkeho interview s občanmi míting skončil. Politici sľúbili, že ostanú ešte v sále odpovedať ľuďom na otázky, nech sú akékoľvek a nech ich položí ktokoľvek. Tento veľký sľub hneď na začiatku oľutoval Ivan Mikloš. Prvý občan, ktorý za ním prišiel bol opitý bezdomovec, ktorý sa ho pýtal, prečo nemá prácu. Z občana bolo silne cítiť pálenku. Ivan Mikloš mu s dešpektom povedal, aby prestal piť a namiesto toho si hľadal robotu.
Ľudia zvyknú dosť žiť politikou a keď sa s nejakým skutočným politkom naozaj stretnú, chcú mu povedať toľko vecí. Problém, je že im to povedia všetko naraz. Potom z toho vznikajú rôzn nesúvislé veci. Ľudia sú schopní v jednej vete hovoriť politkom o Masarykovi, Milanovi Rúfusovi, vojne vo Vietname a krivde na Indiánoch. Hovorí sa, že politici by mali chodiť medzi ľudí a počúvať ich problémy. To, čo im ľudia povedia, by mali potom riešiť aj v politike. Keď im ľudia také blbosti vravia na mítingoch, nečudujem sa, aké blbosti potom papaláši robia v politike.
Ja som sa Mikloša spýtal, či by nemohol byť ešte viac pravicový. Na čo máme toľko rôznych fondov a dotácií, ktoré nikto nekontroluje. On mi povedal, že oni žiadne také fondy nezakladali. Tak som mu pripomenul fond NADSME slávny z gorilej kauzy. On mi odpovedal, že fondy netreba rušiť, niektoré fungujú dobre, niektoré zle, tak to proste chodí. Pripomenul som mu základné pravidlo pravičiara, že štátny majetok sa bez kontorly verejnosti rozkradne. On odpovedal, že nie je pravičiar ako pravičiar.
Dzurinda sa v hlúčiku ľudí chválil zákonom o transparentných zákazkách. Pripomenul som mu, že ten zákon nedávno obmedzili. ( http://www.nrsr.sk/web/Default.aspx?sid=zakony/zakon&MasterID=3796 )(úprava: ďakujem za správny link diskutujúcemu pod blogom)
Dzurinda sa tváril, že o ničom takom nevie a že nič také neschválili.
Politikom SDKÚ aspoň slúži ku cti, že naozaj ostali v sále kým sa nevyprázdnila a kým s nimi ľudia chceli debatovať. Viaceré časti ich programu sú pre mňa ako pravičiara zaujímavé, ale škoda že ich nestihli naplniť ešte kým boli pri moci. V pravicovosti ich už predbehli iné strany. Paradoxom je, že pravicový volič musí dúfať, aby sa SDKÚ dostala v sobotu do parlamentu.
Dzuurindovi som povedal, aby si nenechali nadávať do zlepenca, keď si to nezaslúžia. Vysvetlil som mu to, čo som napísal dávnejšie na svojom blogu. Neviem, či si dal poradiť, už je to asi jedno:) Odchádzajúca vláda si zaslúži kritiku za iné veci, nie práve za to že bola zlepenec. Naopak, zaslúžila by si kritiku za oveľa vážnejšie veci. Problém je to, aká vláda ju nahradí, ale to už bude nový príbeh.
Aby som nebol na SDKÚ taký tvrdý, oceňujem, že urobili aj niekoľko pozitívnzch vecí (napr. zverejňovanie zmlúv a rozsudkov v súdnictve od Lucie Žitňanskej). Neschponosť vysvetliť viaceré kauzy a sebareflexia lídrov zbytočne pripravuje stranu o voličov.
