Pár tipov pre Andreja Danka, ako zlepšiť stranícky systém

Autor: Tomáš Teicher | 9.1.2017 o 10:35 | Karma článku: 5,21 | Prečítané:  646x

V poslednej dobe klesá dôvera verejnosti v demokraciu, ale najmä v stranícky systém v demokracii. Predseda NR SR Andrej Danko na to reaguje dosť netradične - pokúša sa ten stranícky systém ešte viac zabetónovať.

Predseda SNS navrhuje, aby každá politická strana, ktorá chce byť zvolená do parlamentu, mala registrovaných aspoň 500 členov. Strana taktiež musí existovať minimálne rok pred voľbami, ak sa ich chce zúčastniť. Čo už len na takýchto požiadavkách môže byť zlé?

V podstate sú tieto požiadavky rovnaká pre všetkých - zdanlivo teda majú všetci rovnaké podmienky. Problém je ale to, že niektorým stranám vyhovujú a niektorým nie. Čírou náhodou pán Danko vybral zo všetkých možných pravidiel práve tie, ktoré vyhovujú všetkým koaličným stranám, a naopak, nevyhovujú žiadnej opozičnej strane. Z Andreja Danka by teda nebol dobrý športovec, lebo takéto naschvály sa netolerujú tam, kde sa očakáva fair play. To je akoby si vo futbale nejaké mužstvo najprv zistilo, v čom je štatisticky lepšie ako ostatné, a podľa toho žiadalo futbalovú federáciu upraviť pravidlá hry. Futbalový klub možno ešte má nárok niečo žiadať, ale futbalová federácia takéto požiadavky musí "krotiť" v duchu pravidiel fair-play. Presne takto by sa mala správať aj NR SR. Problém ale je, že koaličné strany, ktoré si tie štatistiky dopredu spočítali, majú v rozhodovacom orgáne (NR SR) väčšinu.

Koniec odporovým hnutiam

Na systéme volieb je zaujímavé to, že vďaka nemu majú ľudia "právo na odpor". Ide o to, že ak majú voliči pocit, že situácia je veľmi zlá a treba okamžite konať, môžu iniciovať predčasné voľby resp. vznik nového hnutia. V krátkej histórii Slovenska sa tak stalo niekoľko krát. Takýmto hnutím odporu bol vznik SDK necelý rok pred voľbami, respektíve pokus SMER-u o predčasné voľby počas prvej Dzurindovej vlády. Slovensko teda zažilo pokus o zosadenie Mečiara aj Mikuláša Dzurindu "zrýchleným konaním". Takéto formy odporu po Dankovej zmene už takmer nebudú možné. Akékoľvek podobné hnutie odporu bude musieť vzniknúť rok pred voľbami a bude musieť mať aspon 500 registrovaných členov. Ľudia teda budú musieť vyše roka držať "hubu a krok". 

Čo by bolo fér?

Ak už chce predseda NR SR silou mocou zmeniť stranícky systém, mohol by pridať ešte prá ďalších pravidiel k dobru. Ale aj také, ktoré nebudú vyhovovať SNS, ale naopak, opozícií. Opozícia by si tiež mohla povedať také stránky, v ktorých je silnejšia. Vtedy by bola zmena pravidiel fér. To musia uznať aj prívrženci strán vládnej koalície.

V čom je opozícia silnejšia ako SNS?

Opozičné strany majú silnejšiu a aktívnejšiu komunitu svojich prívržencov. Robia pravidelne stretnutia v mestách zo svojimi voličmi. Poslancov SaS a Obyčajných ľudí môžete stretnúť niekoľkokrát do roka na rôznych diskusných mítingoch. Koľkokrát do roka robí takéto mítingy Smer alebo SNS? Sociálnych demokratov môžete akurát tak stretnúť na megalomanských zábavných večeroch MDŽ, kde sa aj tak nemôžete nič opýtať. Možno voliči Smeru ani na nič nie sú zvedaví. Ale mítingy by mali slúžiť aj odporcom tej strany, ktorá ho organizuje. Podobne je to aj so stranou SNS. Ja sa nepamätám, kedy naposledy táto strana diskutovala s občanmi v mojom bydlisku - v Banskej Bystrici. Nemyslím tým ale stretnutie pri zábavnom podujatí, ako je súťaž vo varení halušiek. Myslím tým diskusný večer, kde budú poslanci NR SR verejne konfrontovaní s otázkami verejnosti. Medzi nové pravidlá by som navrhol aj to, že každý poslanec NR SR (možno aj každý člen strany) musí podstúpiť niekoľko verejných diskusíí v rôznych regiónoch Slovenska. Keď majú poslanci dosť času na veďlajšie pracovné úväzky, tak si nájdu zopár voľných večerov aj na verejné stretnutia s občanmi.

Trúfne si na takúto povinnosť aj Smer alebo SNS?

Tieto dve strany majú tisíce členov, ale nie sú schopné zorganizovať zopár diskusných stretnutí zo svojimi voličmi, Ťažko povedať, koľko z ich členov je naozaj aktívnych, a koľko z nich len opatruje doma svoju stranícu knižku. Niektorí členovia sú aktívni v mestských a obecných zastupiteľstvách. Ale strana, ktorá kandiduje do NR SR, by mala mať dosť aktívnych zástupcov na to, aby zvládla diskusie o celoslovenských témach, nielen o komunálnej politike.

Trúfne si SNS na takúto výzvu? Zvládla by verejné diskusie s obyvateľmi v rôznych regiónoch Slovenska?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Kiska, Kaliňák či Matovič. Ako reagujú politici na návrh na rozpustenie ĽSNS

Smer pripomína Adolfa Hitlera, Most-híd hovorí o logickom kroku.

SVET

NATO ide do vojny proti Islamskému štátu

Bruselský summit aliancie zatienili teroristické útoky v Manchestri.


Už ste čítali?