Čo prinášajú plány udržateľnej mobility?

Autor: Tomáš Teicher | 21.12.2017 o 9:54 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  191x

Tu a tam čitateľ zachytí v médiách zmienku o nových štúdiách a analýzach, ktorých príprava stojí nemálo peňazí. Ja som takto zachytil správu o akýchsi plánoch udržateľnej mobility. Stálo by za to si o nich povedať viac.

Zmienku o dokumentoch PUM (plánoch udržatelnej mobility) som našiel v jednom mestskom talečnom periodiku.  Išlo o veľmi stručnú zmienku, že mesto pripravuje dokument tohto typu za 800 tisíc eur. Keďže som nenašiel podrobejšie správy v iných médiách, stálo by  za to otvoriť o nich diskusiu aspoň takýmto spôsobom, vo forme blogu.

Plán udržatelnej mobilty má byť strategický dokument, ktorý pomôže samosprávam pri riešení dopravy. Cieľom dokumentu je najmä upredňostňovať hromadnú resp. nemotorovú dopravu. Dokumenty obsahujú aj odporúčania pre osobnú motorovú dopravu, riešenie križovatiek, dopravných ťahov a pod.

Problémom je, že tieto dokumenty sú pomerne drahé. V niektorých mestách a samosprávach sa ich cena blíži k miliónu eur. Práve táto vysoká cena by mala znamenať, že sa o ich podobe a spôsobe vyhotovenia bude viac diskutovať.

Jeden z takýchto dokumentov je už hotový a zverejnený. Ide o štúdiu PUM pre mesto Košice. Keď si tento dokument prečítame, môžeme si urobť obraz, ako asi budú vyzerať takéto štúdie aj v ostatných mestách. Poďme si teda povedať, čo zhruba obsahuje "prototyp" takéhoto dokumentu pre mesto Košice.

Súčasťou dokumentu sú aj existujúce stratégie, najmä v prvých kapitolách. Śtúdia obsahuje aj informácie získané z verejných inštitúcií - napríklad štatistiky o nehodovosti na cestách alebo o demografickom vývoji v meste. Hlavným zmyslom dokumentu sú ale vlastné namerané údaje a analýzy. Zhotoviteľ dokumentu robil analýzy viacerými spôsobmi:

  • sociologický prieskum, ankety - prieskum dopravného správania podľa domácností, anketa medzi vodičmi na cestách, odkiaľ a kam idú
  • meranie priamo v teréne - počítanie ľudí na zasatávkach MHD, v autobusoch, počítanie áut na cestách kamerovým resp. radarovým systémom.
  • Dáta získané analýzou v informačnom systéme - v simulačom modeli

Záverečné kapitoly sumarizujú jedotlivé údaje, detekujú problémy a navrhujú riešenia.

Kde je problém?

Takiýto dokument by dával zmysel, keby ho zostavovalo mesto, resp. skupina rôznych odborníkov, ktorí si môžu navzájom oponovať. Problémom je, že dokument vzniká na zákazku cez verejné obstarávanie. Takto mesto nemá pod kontrolou celú jeho prípravu, dáta nemusia byť vhodné alebo presné. Nemožno tento proces pripomienkovať štandardným spôsobom. Celý dokument je tak len jedným z názorov, akoby sa mala doprava v meste uberať. Neslúži to ako záväzný podklad, ktorým sa volení zástupocovia musia riadiť. Je to zrejme len formálnym krokom k tomu, aby mesto mohlo čerpať ďalšie eurofonody. 

Na príklade z Košíc vidno aj niektoré ďalšie úskalia takto pripravovaných dokumentov. Napríklad merania v teréne boli vykonané v neštandardnej situácii - v čase, keď v meste rekonštruovali elelktričkové trate. Ako môžu potom závery z týchto hodnôt smerovať k nejakým dlhodobým návrhom na zmenu v doprave?

Veľa záverečných hodnotení je len vo všeobecnej rovine, uvediem niekoľko príkladov:

  • vyriešiť úzke a nebezpečné miesta
  • podporovať individuálnu elektromobilitu
  • podporovať vyšší podiel hromadnej dopravy v deľbe prepravnej práce reštriktívnou politikou voči dlhodobému parkovaniu v centrálnej zóne, čo bude odradzovať dochádzajúcich od používania áut
  • Zvýšiť atraktivitu MHD kratšími intervalmi, jednoduchým linkovým usporiadaním, vyššou prevádzkovou rýchlosťou umožnenou preferenciou v križovatkách a vyhradenými autobusovými pruhmi,
  • umožniť parkovanie bicyklov v miestach dôležitých cieľov a
  • zaviesť systém deľby bicyklov (bikesharing) so zvýhodnením predplatiteľov MHD

Nemalo by zmysel takéto rady zozbierať na celonárodnej úrovni, a rovno ich odporučiť v celonárodnej stratégii? Aby sa za takéto rady nemuselo platiť v každom individuálnom dokumente, pre každé mesto? Majú vôbec takéto rady zmysel? Veľa zo spomenutých odporúčaní je tak triviálnych, že by mali byť povinnou výbavou každého, kto pracuje v oblasti verejnej dopravy.

Simulačné moduly

Ďalšie výhrady (alebo skôr otázky) mám ohľadom simulačných modulov na počítačoch. Nebolo by lepšie, nechať vypracovať takéto simulácie formou samostatnej zákazky? Neprihlásilo by sa do takéhoto obstarávania viac firiem? V košickom dokumente sa  spomiína použitie programu PTV VISION. V niektorých článkoch na internete nájdete aj odkazy, že simulácie pre mestá vedia pripraviť aj softvéroví giganti ako je Sygic alebo Google Waze. Takéto firmy sa však ťažko zapoja do verejného obstarávania, ktoré je až príliš komplexné. Nemohli by mestá radšej využiť takéto IT firmy, resp. prirpaviť obstarávanie zvlášť pre simulačné modely?

Zber údajov o verejnej doprave

Výhradu mám aj voči spôsobe zberu dát o verejnej doprave. Prieskum bol vykonaný v teréne, pričom efektívnejšie by bolo získať údaje od dopravcu - poskytovateľa MHD. Každý dopravca má zrejme údaje v elektronickej podobe, s ktorými je možné urobiť akékoĺvek analýzy a porovnania.

Tento blog ponúka príliš veľa otázok. Chcel by som týmto článkom vyvolať diskusiu o plánoch udržateľnej mobility, hoci verejné obstarávania sú už asi v mnohých prípadoch nezvratné. Stálo by za diskusiu, či drahé dokumenty typu PUM nenahradiť širšou diskusiou s odbronou aj laickou verjenosťou, a či náhodou tieto dokumenty nesuplujú kompetencie a činnosť verejných inštitúcií.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

dnes píše jaroslav rumpli

Už to s nimi nevydržal ani prezident

Špina je zažratá.

PLUS

Koľko partnerov treba mať, kým nájdeme pravú lásku

Matematické tipy, ako zlepšiť svoje šance na úspešné zoznámenie.


Už ste čítali?