reklama

Tlačiarenský škriatok v Pláne obnovy

Plán obovy má byť veľkým miľníkom nasledujúceho desaťročia. Rozhoduje sa v ňom o veľkých investíciách v krajine. Okrem zásadných plánov sa však do jeho obsahu dostal aj zásadný tlačiarenský škriatok.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Jedným z dôvodov, pre ktoré Ján Mičovský odstúpil z funkcie, boli práve chýbajúce peniaze z tzv. Pláne obnovy pre jeho rezort. Nejeden komentátor vytkol ministrovi práve to, že nepresadil príspevok na pôdohospodárstvo. Samozrejme, je to čiastočne aj ministrova chyba, že dobrovoľne ponúkol svoju funkciu, ak jeho ministerstvo tieto peniaze nezíska. 

Ján Mičovský teda bojoval za zmeny v Pláne obnovy. Nebojoval pritom (len) mediálne akebo zákulisným lobbingom. Jeho ministerstvo vznieslo veľa oficiálnych pripomienok v tzv. medzirezortnom konaní. Veľa z týchto pripomienok pritom označili za zásadné. Ako sa s nimi vysporiadal predkladateľ, teda Ministerstvo financií?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vláda sa na svojich rokovaniach riadi istým metodickým pokynom a v ňom sa píše, čo má vláda urobiť s pripomienkami.

Citujem z metodiky: V medzirezortnom pripomienkovom konaní ... O pripomienkach označených ako zásadné sa uskutočňuje rozporové konanie. 

Kedy sa takéto konanie uskutočnilo a ako dopadlo? 

V oficiálnych materiáloch sa píše:

"Pripomienka bola dotknutým subjektom po rozporovom konaní vzatá späť a je tak z hľadiska jej vyhodnotenia irelevantná.”

To znie pozitívne, nakoniec sa ministri dohodli. Akurát že to tak nebolo. Ja som sa na konanie spýtal aj prostredníctvom info-zákona. MF SR mi odpísalo, že vo vládnom materiáli je chybná informácia a žiadne medzirezortné konanie sa neuskutočnilo (pýtal som sa na dátumy a zápisnice rozporových konaní):

SkryťVypnúť reklamu
reklama

"Nemáme požadovanú informáciu. O týchto pripomienkach sa konalo len neformálne politické rokovanie, ktoré bolo v rámci vyhodnotenia pripomienkového konania nespráve nazvané ako rozporové konanie. Presný dátum týchto neformálnych rokovaní nepoznáme a nemáme z neho ani zápisnicu."

Ministertvo teda priznáva, že došlo k omylu. Máme to chápať tak, že Mičovský vzal späť svoje námietky na nejakom menej formálnom posedení? Ani takto to nebolo. MF SR ďalej vysvetľuje:

"Po ústnom prerokovaní rozpor pretrval a bol uzatvorený až prerokovaním a schválením Plánu obnovy na schôdzi vlády SR."

Na schôdzi vlády bol plán obnovy schválený, ale bez hlasu Jána Mičovského (nepodporil ho). K dohode teda vôbec nedošlo. Takéto vysvetlenie omylu zo strany MF SR je v súlade s vyjadreniami vtedajšieho ministra Mičovského v štúdiu TA3. (Téma dňa, čas od 12:39) 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je teda prekvapivé, že pripomienky ministerstva skončili "v aute", hoci rezort pôdohospodárstva ich označil za zásadné. Je takýto postup vôbec možný? Na to som sa spýtal organizácie VIA IURIS. Oni mi na email odpísali a vyjadrili sa, že postup MF SR je v rozpore s legislatívnymi pravidilami vlády, Zároveň dodali, že teraz už na tom spätne nemožno nič zmeniť.

Celé vyjadrenie VIA IURIS :

Tvorbu legislatívnych predpisov upravuje zákon č. 400/2015 Z.z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Tento zákon upravuje iba rozporové konanie so zástupcom verejnosti (viď § 10 ods. 4). Ďalšie typy rozporových konaní sú upravené v legislatívnych pravidlách vlády, ktoré boli prijaté uznesením vlády na základe splnomocnenia v § 2 ods. 3 zákona č. 400/2015 Z.z. V nich je podrobnejšie upravený celý legislatívny proces (vrátane medzirezortného pripomienkového konania).
Rozporové konanie s ministerstvom upravuje čl. 14 ods. 5 legislatívnych pravidiel. Z tohto článku vyplýva, že predkladateľ zákona musí s ministerstvom povinne prerokovať zásadné pripomienky, pokiaľ u nich rozpor trvá.
(5) S podpredsedom vlády, ministerstvom a úradom vlády je vždy potrebné na rozporovom konaní prerokovať pripomienky, ktoré sú označené ako zásadné a ktoré sú predmetom rozporu. S ostatnými ústrednými orgánmi štátnej správy a s orgánmi podľa čl. 13 ods. 2 písm. c) až f) sa na rozporovom konaní vždy prerokuje zásadná pripomienka, ktorá je predmetom rozporu a ktorá sa týka ich vecnej pôsobnosti podľa osobitných zákonov alebo ktorá sa pria-mo týka postavenia alebo činnosti orgánu verejnej moci (napríklad štátnozamestnaneckého pomeru, rozpočtových pravidiel). Rozporové konanie s orgánmi, ktorým bol návrh zákona zaslaný podľa čl. 13 ods. 2 písm. g), sa vedie len k zásadným pripomienkam, ktoré sú pred-metom rozporu a ktoré sa týkajú vecnej pôsobnosti alebo postavenia týchto orgánov. Ak sa nepodarí rozpor vyriešiť ani na úrovni príslušných ministrov, predloží sa návrh zákona s rozporom a legislatívny zámer, ak bol vypracovaný, na prerokovanie vláde.
Ak teda neprebehlo rozporové konanie, došlo k porušeniu legislatívnych pravidiel vlády. Legislatívne pravidlá však nestanovujú žiadnu sankciu za to, ak sa tak nestane a keďže nejde o všeobecne záväzný právny predpis, napádanie tohto procesného porušenia na ústavnom súde by bolo zrejme neúspešné (iné by to bolo, ak by došlo k porušeniu ustanovení zákona o tvorbe právnych predpisov). Občianske združenie VIA IURIS (ale aj iné občianske združenia) majú skúsenosť s tým, že ich zásadné pripomienky neboli uspokojivo zapracované/vyriešené (a teda rozpor trval) ale legislatívny materiál putoval ďalej do legislatívnej rady a na hlasovanie Vlády SR (napr. pri zákone, ktorý stanovuje mechanizmus obnovy a odolnosti a nadväzuje tak na POO, ale aj pri samotnom POO).
V prípade, ktorý spomínate, bolo na ministrovi pôdohospodárstva resp. zamestnancoch ministerstva, aby sa rozporového konania domáhali, a aby skontrolovali v akej podobe ide materiál na rokovanie vlády. Nevieme ako pri schvaľovaní minister postupoval, ale ak hlasoval za prijatie Plánu obnovy, súhlasil s predloženým materiálom ako celkom (čiže aj s vyhodnotením pripomienok) napriek tomu, že v ňom bola uvedená nepravdivá skutočnosť.
Pokiaľ ministerstvo na zásadnej pripomienke trvá, nie je už po schválení materiálu Vládou SR možnosť ako ju do neho zapracovať. Jedine poslaneckým pozmeňujúcim návrhom. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Plán obnovy bol teda schválený so zásadným tlačiarenským škriatkom: dokument sa prijal bez vyhodnotenia námietok ministerstva pôdohospodárstva. Zaujímalo by ma aspoň nejaké spätné stanovisko premiéra alebo MF SR, prečo s nimi nesúhlasili, alebo či ich vyradili úplne omylom. Kdesi v médiách som zachytil názor premiéra, že pôdohospodárstvo môže mať predsa peniaze z iných zdrojov. Otázne je, či z iných zdrojov je možné preplácať také aktivity, ktoré žiadali zaradiť pôdohospodári do plánu obnovy. O tomto už informáciu nemám.

Užitočné linky:
Rokovanie vlády o pláne obnovy

Tomáš Teicher

Tomáš Teicher

Bloger 
  • Počet článkov:  38
  •  | 
  • Páči sa:  2x

Aktivista, člen Komisie mestského zastupiteľstva v Banskej Bystrici pre modernú samosprávu (komisia sa zmariava na oblasť IT a transparentnosť) Zoznam autorových rubrík:  FikciaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu